Vršatské bradlá

Vršatské bradlá som túžila navštíviť  už  veľmi dávno. Pred niekoľkými desaťročiami som tam ako vysokoškoláčka absolvovala lyžiarsky výcvik. Bola som zvedavá ako to tam vyzerá teraz, lebo moje spomienky sa viazali len k pionierskemu zariadeniu Zornička a k jednému zážitku zo svahu. Našťastie sa skončila táto jazda bez následkov, lebo zrážka dvoch lyžiarov, ktorí nevedia dobre manévrovať na snehu ,sa nemusela skončiť dobre.

Aj do tohto kúta Slovenska, v Trenčianskom kraji, môžu  cestovať seniori vlakom. Benefity  znovu spomeniem, a to bezplatne  a pohodlne, treba si len dokúpiť  za 1 EURO miestenku. Na chrbát vziať ruksak s fľašou vody, lieky, ľahký potravinový balíček, na nohy pohodlnú obuv a do rúk trekingové palice.

My sme sa doviezli  s partnerom do Ilavy vlakom a odtiaľ autobusovým spojom do Vršatského Podhradia. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a viditeľnosť bola vynikajúca. Vršatské bradlá, prírodná rezervácia, sú dominantou Bielych Karpát, pýchou Považia a aj našej vlasti. Mňa zaujala okrem tohto vápencového útvaru aj  zeleň a najmä rastliny, ktoré pokrývali kamenné bralá. Potešili ma najmä kamenné ruže, ktoré dokážu prežiť na skalách a skrášliť prostredie.

Po vystúpení z autobusu sme sa  pustili  po asfaltovej hradskej a stúpali miernym kopcom až ku priesmyku. Tu sa bradlá rozdeľujú na dve časti. Jednou z nich je pokračujúci kamenný hrebeň  a druhou prírodná rezervácia  Vršatské hradné bralo so zrúcaninou hradu Vršatec. Tento hrad bol postavený už v 13.storočí  a slúžil najmä ako vojenská pevnosť. Neskôr aj ako obytný hrad a patril do panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Vystriedalo sa v ňom viac majiteľov, jednou z nich bola aj kráľovná Barbora a jej dcéra atď. V 17.storočí hrad vypálili, po jeho rekonštrukcii znovu vyhorel a cisárske vojsko ho počas Rákociho povstania  zničilo výbušninami. V súčasnosti sa týči na brale len torzo hradu.

Keď sme sa dostali na druhú stranu priesmyku, otvoril sa pred nami úžasný pohľad na údolie. Voľnú trávnatú plochu lemovala zeleň lesov, ktorá lahodí oku a upokojí dušu. Pohodlne sme sa po asfaltovej ceste dostali až  k hotelu Vršatec. Tak toto je ten pioniersky tábor! Krásny hotel, v ktorom sa môžete ubytovať, alebo len ochutnať ponuku šéfkuchára. Tí, ktorí pobudnú v hoteli niekoľko dní, môžu stráviť noc v apartmánoch, alebo viaclôžkových izbách .K dispozícii je wellness, fínska sauna, masáž, vírivka. Stravovanie v príjemnej reštaurácii s kvalitnou stravou a ochotným personálom je zážitkom. Tradícia pionierskych táborov ďalej pokračuje, čo je chvályhodné. Z terasy, ktorá je súčasťou hotela, je výhľad na prírodu a zrúcaniny hradu Vršatec. My sme si veľmi pochutili na fitnes šaláte a kvalitnej káve.

Putovanie po tomto kúte Považia stojí za trochu námahy. Túru zvládnu aj seniori za niekoľko hodín.

Na návrat domov sme si vybrali asfaltovú cestu  do Červeného Kláštora. Vršatské bradlá sme mali po našej ľavej ruke, a tak sme ich mohli ešte dlho obdivovať. Cesta dosť prudko klesala, prechádzali sme väčšinou lesom a tak  sme zvládli aj tento horúci deň.  Po niekoľkých hodinách sme  sa dostali do Červeného Kameňa a odtiaľ sme pokračovali už autobusom.

Túto krásnu turistickú cestu môžem odporučiť všetkým turistom – seniorom. Ak však majú problémy s nohami, nech radšej zvolia na návrat cestu autobusom z Vršatského Podhradia.

Vaša Eva

Galéria: