ŠTRNÁSŤ ZASTAVENÍ

Na Slovensku určite niet  ani jedného mesta, alebo dediny, kde by sme nemali čo obdivovať. My,  seniori,  máme veľkú výhodu, že môžeme rozhodovať o tom, čo ešte chceme vidieť a čo zažiť. Vyberáme si preto túry, primerané nášmu veku a schopnostiam a často spájame  prechádzku  prírodou s návštevou kultúrneho zariadenia. Možno máte pocit, že na takéto túry je už neskoro ! A často stačí len tak málo,   uvedomiť si , že pohyb v našom veku je na nezaplatenie.

My sme sa pred nedávnom vybrali objavovať  Trenčiansky kraj . Rozhodli sme sa pre  nenáročnú túru ,ktorá sa dá absolvovať za jeden deň a zostane  čas pozrieť  si  aj miesta, ktoré dýchajú históriou.

Rozhodli sme sa pre kalváriu v Dubnici nad Váhom, dubnický kaštieľ   a grottu . Pri svojich potulkách vždy putujeme s trekingovými  palicami, na nohách máme pohodlné topánky a ruksak. Nezabúdame na vodu a  niekedy  si pribalíme aj kávu. V potravinovom balíčku nikdy  nechýba ovocie. A čo je najdôležitejšie, nezabúdame  na lieky, ktoré bežne používame ,  aj od bolesti, či obväzový materiál.

Našu cestu  sme začali  na dubnickej železničnej stanici.   Postupne sme sa dostali ku kruhovému objazdu, potom  k závodu ZVS  a o pár metrov  sme sa ocitli  pod kalvárijným kopcom.

Z historických materiálov sme sa dozvedeli, že kalváriu na vŕšku za Dubnicou dal postaviť v roku 1770 kňaz Daniel Kolačáni za podpory grófa Ilešházyho . Tvorí ju 14 kaplniek – zastavení krížovej cesty. Pristavili sme sa pri každej z nich a po serpentínach stúpali  až na vrch kaplnkového kopca k trom krížom  a ku kostolíku Božieho hrobu. Obdivovali sme drevorezbárske plastiky, ktoré nahradili pôvodné plechové . Kalvária sa spomína aj ako  známe  pútnické miesto , kde  veriaci po mnohé roky  čerpali  duchovné  a v neďalekej studničke  aj telesné osvieženie pri kresťanských obradoch. A práve tu bol čas  aj na náš oddych.  Aj my sme zotrvali  na tomto kultovnom mieste  v rozjímaní.

Deň bol  krásny a  po lesnom chodníku  sme  pomaly  klesali  k mestu. Tieto cestičky máme veľmi rady,  príjemne sa po nich kráča, podnožie je mäkké a nohy  sa neunavia.

Okrem kalvárie sme boli zvedaví aj na Reimovu hrobku, no  našli sme  už len jej  torzo .Tento významný poľnohospodár, staviteľ a architekt staval na začiatku 20.storočia železničné stanice na Považí, vily v Trenčianskych Tepliciach, Belušských Slatinách a dnes už neexistujúcu synagógu v Trenčianskych Tepliciach. Známa je aj   jeho vila v Dubnici,  záhrada, aleja vysadená z jedlých gaštanov,  sady hrušiek, sliviek, jabloní.

Čo skrýva  kaštieľ…

Pretože  deň ešte len vrcholil a do večera bolo  ďaleko ,zastavili sme sa  aj v  Dubnickom kaštieli.   Začal  ho budovať na renesančnom základe Gašpar Ilešházy v prvej polovici 17. storočia a patrí k najhodnotnejším stavbám na Slovensku.

Renesančno-barokový kaštieľ je štvorkrídlová budova, ktorá má ústredný dvor (Átrium) . Jeho ďalšie prvky  svedčia o tom, že stavbu  stavali aj  na obranné účely.  Či to už bola  bezpečnostná priekopa, kľúčové strieľne, padací most. Západné krídlo kaštieľa  je  pozoruhodné  barokovou kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie.

Východné krídlo  je známe  zbierkou obrazov, najmä  portrétov  Ilešháziovských  mužských členov rodu a rôznych historických predmetov. V kaštieli okrem spomínaných vzácností je rozsiahla  knižnica ,zbierka historických zbraní, vzácny historický nábytok.

V juhozápadnom krídle nás upútalo zaujímavé oválne schodisko, z ktorého je prístup do rozsiahleho parku. Tu majitelia v polovici 18.storočia založili unikátnu oranžériu  s teplomilnými subtropickými rastlinami. Skvostom francúzskeho parku je – grotta !

Grotta je pozoruhodné kamenné bludisko, pripomínajúce prírodnú jaskyňu .Jej ľudový názov je „babylon“. Rod Ilešháziovcov ju vybudoval ako letný altánok a predstavuje hrad stojaci na vysokej skale s výhľadom na okolie. Patrí k dvom zachovaným pamiatkam a je jedinou  takouto zrekonštruovanou stavbou. Mali sme šťastie, tento unikát sme videli už v jeho novej podobe.

V súčasnosti v Dubnickom kaštieli sídli mestské múzeum, galéria s expozíciou dubnických výtvarníkov a Mestské informačné centrum.

Deň sa už nachýlil a my sme sa rozhodli odmeniť sa za  kilometre putovania a posedieť si v príjemnom prostredí pri dobrej káve. Nemuseli sme ani rozmýšľať a vybrali sme si Čarovnú Špajzu v Dubnici nad Váhom. Už pri  našej prvej návšteve  ,hneď po jej otvorení, nás  reštaurácia očarila. Prostredie, vnútorné zariadenie, výborné jedlo, nevšedné zákusky , aj bezlepkové, káva, víno, obsluha, príjemný personál. Vrelo odporúčame túto  nevšednú „špajzu“. To musíte vidieť  a zažiť !  Držíme palce, pani Petra Daubnerová !

Ak ste sa rozhodli ,milí seniori, navštíviť  okolie Dubnice nad Váhom,  verím, že objavíte ďalší  krásny kút nášho Slovenska.

Zdieľam:
  • 17
    Shares