Každý človek

Stalo sa  už aj vám , že častejšie spomínate na svoje detstvo ? Zakuklíte sa do tých čias , kde neboli vaše starosti, kde  všetko čo ste potrebovali  „bolo“? Aspoň na chvíľu  ste dieťaťom a vaša duša pookrieva.

Moje spomienky sa často vracajú do detských rokov. Detstvo formuje dieťa na celý život  a zážitky z neho si nesie navždy zapísané v duši .

JA SOM PREŽILA  prvé roky života na dedine s dvomi najmilšími  ženami, mojou starou mamou a jej sestrou .Boli to najúžasnejšie a najskromnejšie ženy aké som kedy  poznala. Detskými očami som vnímala ich skromný  život plný roboty. Celý deň  nenechali ani na chvíľu  oddychovať svoje ruky.  Pasovali  sa s tým ,čo im prinášal deň samy , bez  chlapskej pomoci.

Až neskôr mi mama porozprávala ako som stratila starého otca. Aj teraz  mám pred sebou  jeho fotografiu. Pozerá  na mňa krásny chlap vo vojenskej uniforme . Škoda, že som ho nepoznala. Zabránila mi v tom 1.svetová  vojna. Mama spomínala, že ho poslali cez vojnu chorého  domov doliečiť sa.  V zime ho vyhnali Nemci prekopávať ľad za dedinu a tu  ho zasiahla  priamo do srdca strela z lietadla. Mama ostala sirotou. Stále  ju vidím ako mi  s plačom v hlase hovorí, že keď ho doviezli domov, krásny sedliacky kožúšok bol celý  premočený od krvi. Moja starká strašne nariekala, až sa zadúšala nad stratou milovaného človeka. Ostala sama s dvomi deťmi, s poľami a statkom, o ktorý sa bolo treba postarať .V tom okamihu  skončili aj mamine plány ísť študovať.

BOLI TO ŤAŽKÉ ROKY,  drina na roliach, pri statku. Potom prišli iné časy. Celé hospodárstvo prešlo do majetku družstva. Starká s prvými zorami vstávala a išla robiť do stajne. Ženička,  ktorá sa strácala v dedinských sukniach ,zastávala robotu , s ktorou by sa mal popasovať chlap. Každý deň dvakrát do maštale a cez deň ešte na polia. Pamätám si to ako dieťa , neraz som pobehávala po poliach kde pracovala. Zárobok si zapisovala do kalendára. Často som jej prepočítavala „jednotky“ na koruny. Boli to  také nízke zárobky, že vyžiť z toho bolo umenie.

PREČO TO  všetko spomínam ?  Zdá sa vám to povedomé ? Určite to nebola len moja rodina, kde si celé generácie odtŕhali od úst, aby si kúpili pár metrov zeme a pár árov lesa. Nedostávali žiadne dotácie. Tí, ktorí si tvrdo nadobudli zem, ktorá bola ich živiteľkou ostali s prázdnymi rukami. Zem a lesy tu ostali , len  komu patria….

Zdieľam:
  • 8
    Shares